OKM

 

Oddelenie klinickej mikrobiológie je organizačnou zložkou  nemocnice ako samostatný medicínsky odbor interdisciplinárneho charakteru. Svoju činnosť vykonáva v rámci liečebno-preventívnej starostlivosti, v súlade s koncepciou odboru klinickej mikrobiológie (Vestník MZ SR č. 19368/2006 z 21.8.2006) a podlieha priamo riaditeľovi nemocnice.

Oddelenie klinickej mikrobiológie je po stránke ekonomickej, nákladovým strediskom nemocnice v oblasti mzdových fondov, vecných nákladov a investičného vybavenia.

Oddelenie klinickej mikrobiológie má vypracované štandardné pracovné postupy (ŠPP), ktoré sú prispôsobené jej hlavným úlohám. Hlavnou náplňou oddelenia klinickej mikrobiológie je poskytovanie komplexnej mikrobiologickej diagnostiky na stanovenie etiológie mikrobiálnych ochorení a stanovenie kauznej antiinfekčnej, prípadne imunomodulačnej terapie.

Oddelenie klinickej mikrobiológie sa podieľa na opatreniach proti vzniku a šíreniu infekčných ochorení. Vykonáva konzultačnú činnosť v spolupráci s klinickými pracovníkmi a epidemiológom.

INFORMÁCIE

Na oddelení klinickej mikrobiológie (OKM) je jednosmenná prevádzka s ústavnou pohotovostnou službou. Je zriadené na prízemí samostatného pavilónu, vedľa lekárne DONsP.

Denná prevádzka: 7.00 – 15.00

Ústavná pohotovostná služba (ÚPS)

ÚPS sa vykonáva na oddelení klinickej mikrobiológie v sobotu od 6.00 do 14.00

a v nedeľu od 6.00 do 9.00 hod.

Službu vykonávajú v sobotu dve laborantky a jeden vysokoškolák, v nedeľu jedna laborantka. Rozpis služieb sa robí  mesačne. Je potvrdený podpisom primára.

V prípade život ohrozujúcej situácie sa na žiadosť lekára OKM zabezpečuje službu i mimo uvedených hodín.

KONTAKT

Telefónne čísla

priama linka 5801 + klapka  (napr.: 5801 370 primárka)

Personálne odsadenie: Odborný servis

Primárka : MUDr. Adriana Perželová                        043-5801- 370       0911 -796- 683    e mail:  perzelova@donsp.sk

Zástupkyňa primárky: RNDr. Ľudmila Srogoňová      043-5801-575; 0911-796-679         0903-712-968

Ing. Kristína Takáčová 043-5801-575

vedúca laborantka : Mgr. Jana Svorenčíková                   043-5801-391

ČINNOSŤ OKM

Hlavným odborným obsahom klinickej mikrobiológie je diagnostika:

bakteriálnych, vírusových, parazitárnych a mykotických ochorení dôkazom mikroorganizmov – kultivačnými, sérologickými a mikroskopickými metódami.

Oddelenie klinickej mikrobiológie zabezpečuje laboratórne vyšetrenia v rámci liečebno-preventívnej starostlivosti pre pacientov DONsP Dolný Kubín, HNsP Trstená, ambulantných pacientov regiónu Orava, z iných regiónov a cudzincov podľa požiadaviek ošetrujúcich lekárov.

Mikrobiologickými vyšetreniami a interpretáciou ich výsledkov sa podieľa na diagnostike, liečbe, monitorovaní liečby a stanovení prognózy ochorení osôb. Odber a spracovanie materiálu  sa riadi podľa platných postupov uvedených v príslušných metódach.

OKM – organizačná štruktúra, základným pracoviskom je oddelenie klinickej mikrobiológie, ktoré je rozdelené na diagnostické úseky:

– príjem biologického materiálu                                                                      043-5801-544

– laboratórium špeciálnej bakteriológie a respiračných nákaz          043-5801-492

– laboratórium imunosérologických vyšetrení                                        043-5801-491

– laboratórium črevných a urogenitálnych nákaz                                   043-5801-591

– laboratórium testovania účinnosti antimikrobiálnych látok           043-5801-497

– laboratórium mikroskopickej a parazitárnej diagnostiky

– úsek prípravy kultivačných médií a roztokov                                         043-5801-496

– úsek dekontaminácie a prípravy sterilných materiálov                      043-5801-494

– denná miestnosť                                                                                                    043-5801-495

Prevádzkový poriadok OKM je vypracovaný v súlade s koncepciou,  Nariadením vlády SR

č. 553/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia a je záväzný pre všetkých pracovníkov OKM.

Vízia, (politika) OKM

Vízia (politika) oddelenia

1.        Správnosť a presnosť diagnostiky budú hlavnými hodnotiteľmi kvality našich činností, udržiavaním a zdokonaľovaním systému zabezpečovania kvality podľa STN EN ISO 9001:2001 chceme poskytovať klientom (lekárom, pacientov) primeranú istotu, že výsledky našej činnosti majú požadovanú kvalitu.

2.        Vytvárať podmienky pre to, aby výsledky našej činnosti boli stále v súlade s platnými legislatívnymi normami a predpismi.

3.        Každý pracovník OKM musí cítiť a niesť zodpovednosť za výsledky svojej práce. Zdravotnícki pracovníci oddelenia sú systematicky vedení k rozvoju svojich znalostí a zručností pravidelným vzdelávaním (plán vzdelávania).

4.        Zabezpečovanie kvality nesmie byť na úkor bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov OKM.

5.        Cielene vyhľadávať a načúvať potrebám našich klientov (lekárov, pacientov), získané poznatky vyhodnocovať a používať k zvýšeniu ich spokojnosti s našimi službami rozšíreným palety vyšetrovacích metód.

CHARAKTERISTIKA  ČINNOSTI   OKM

OKM prevádzkuje systém manažérstva kvality a laboratória OKM sú certifikované podľa STN EN ISO 9000:2001. Oddelenie klinickej mikrobiológie má vypracované štandardné pracovné postupy, ktoré sú prispôsobené jej hlavným úlohám. Hlavnou náplňou oddelenia klinickej mikrobiológie je poskytovanie komplexnej mikrobiologickej diagnostiky na stanovenie etiológie mikrobiálnych ochorení a stanovenie kauznej antiinfekčnej, prípadne imunomodulačnej terapie.

Cieľ OKM

Hlavným cieľom OKM je vykonávať diagnostiku bakteriálnych, vírusových, parazitárnych a mykotických mikroorganizmov, najnovšími dostupnými kultivačnými, sérologickými a mikroskopickými metódami  v súlade s normami správnej laboratórnej praxe vrátane internej a externej kontroly kvality na národnej a medzinárodnej úrovni.

Tieto ciele plánujeme dosiahnuť takto:

  • Dodržiavaním systému kvality v laboratórnych úsekoch zabezpečiť kvalitnú diagnostiku, aby sa dosahovala vysoká odbornosť a spoľahlivosť práce, bezpečnosť a objektivita.
  • Zaviesť nové metódy – Western blot, PCR, IF a tým dosiahnuť špecificitu vyšetrení a skrátenie intervalu vyšetrení. Kompletné využitie vyšetrení analyzátorom.
  • Sledovať optimálnosť čerpania ŠZM.

DOKUMENTY

Metódy

OKM prevádzkuje systém manažérstva kvality a laboratória OKM sú certifikované podľa STN EN ISO 9001. Oddelenie klinickej mikrobiológie má vypracované štandardné pracovné postupy, ktoré sú prispôsobené jej hlavným úlohám.

Hlavnou náplňou oddelenia klinickej mikrobiológie je diagnostika:

bakteriálnych, vírusových, parazitárnych a mykotických mikroorganizmov, kultivačnými, sérologickými a mikroskopickými metódami.

1 Bakteriologické vyšetrenia

Kultivačné vyšetrenia aeróbne, mikroaerofilné, anaeróbne (za dodržania podmienok pre odber a transport na anaeróbnu kultiváciu), mikroskopické a sérologické vyšetrenia (uvedené v časti imunosérologické vyšetrenia).

Klinický materiál na kultivačné (aeróbne, mikroaerofilné, anaeróbne*) a mikroskopické vyšetrenie:

výter z tonzíl                                                                           prostatický sekrét

výter z nosa                                                                             ejakulát

výter nasofaryngu                                                                   výter z pošvy

výter z laryngu                                                                        výter z cervixu

ster z jazyka                                                                            plodová voda, plodové obaly

ster z bukálnej sliznice                                                            popáleniny

výter z parodontálneho váčku                                                 výter z konečníka

aspirát z maxilárnych dutín                                                     stolica

spútum                                                                                     likvor

bronchoalveolárna laváž                                                          punktát z abscesu -lokalizácia

transtracheálny aspirát                                                             punktát z výpotku -lokalizácia

výter zo spojovkového vaku                                                    punktát hnis

výter z vonkajšieho zvukovodu                                               krv na hemokultiváciu

žalúdočná sliznica na Helicobacter pylori –                           operačný materiál – tkanivo

ster z kože                                                                                operačný materiál – tekutina

ster z rán a povrchových kožných defektov (lokalizácia)       operačný materiál – výter

moč                                                                                           pitevný materiál

výter z uretry                                                                            výplach z dutín

dialyzát

anaeróbna kultivácia*

stolica na dôkaz toxínu Clostridium difficile

kultivačné vyšetrenie na GO

žalúdočný obsah

BK mikroskopia – lokalizácia

* Za dodržania podmienok pre odber a transport materiálu na anaeróbnu kultiváciu.

Iný materiál po predchádzajúcej konzultácii s bakteriologickým laboratóriom – materiály na kultivačné vyšetrenie kontaminácie prostredia, predmetov a pracovníkov (ster z rúk), účinnosti dekontaminácie a sterilizácie: ster z miesta vpichu, test na kontrolu sterilizácie, vzdušný sediment, vzorky na kontrolu sterility predmetov a materiálov a pod.

2 Virologické a Sérologické vyšetrenia

2.1 Virologická diagnostika:

Vírusové hepatitídy

Vírusová hepatitída typ A (HAV)

anti HAV IgM (EIA)

anti HAV total (EIA)

Vírusová hepatitída typ B (HBV)

HBsAg (EIA)

HBsAg – konfirmačný test

anti HBs (EIA)

anti HBc (EIA)

Vírusová hepatitída typ C (HCV)

anti HCV (EIA)

HIV (Vírus ľudskej imunodeficiencie)

anti-HIV 1,2 (EIA)

Herpetické infekcie

Infekcie cytomegalovírusom (CMV)

anti CMV IgM  (EIA)

anti CMV IgG  (EIA)

Infekcie vírusom Epsteina a Barrovej (EBV)

anti-VCA EBV  IgM (EIA)

anti-VCA EBV  IgG (EIA)

anti- EBNA-1 EBV IgG (EIA)

Infekcie vírusmi herpes simplex (HSV – 1, HSV – 2)

anti-HSV1/2  IgM (EIA)

anti-HSV 1/2 IgG (EIA)

Vírusové gastroenteritídy

priamy dôkaz antigénu Rotavírusov (imunochromatografia)

priamy dôkaz antigénu Adenovírusov  (imunochromatografia)

Respiračné vírusy (Respiračno-syncyciálny vírus)

RSV – priamy dôkaz antigénu (imunochromatografia)  nasopharingeálny sekrét, výplach

2.2 Bakteriologická diagnostika :

Streptokokové infekcie

antistreptolyzín O (β-hemolytické streptokoky) – ASLO (latex fixačný test a nefelometria)

Syfilis (Treponema pallidum)

nešpecifické protilátky:

RRR – test (aglutinačný dôkaz reagínov)

špecifické protilátky:

anti-ICE Syphilis Ig celkové Treponema pallidum (EIA)

Gastroenteritídy

priamy dôkaz antigénu Helicobacter pylori (imunochromatografia) – zo stolice

Helicobacter pylori– latexová aglutinácia – sérum

Borelióza (Borrelia burgdorferi, afzelii, garinnii)

anti- Borrelia IgG (EIA) (Borrelia burgdorferi, afzelii, garinnii)

anti- Borrelia IgM (EIA) (Borrelia burgdorferi, afzelii, garinnii)

Chlamýdiové infekcie

Chlamydia pneumoniae IgM (EIA)

Chlamydia pneumoniae IgG (EIA)

Chlamydia trachomatis IgM (EIA)

Chlamydia trachomatis IgA (EIA)

Chlamydia trachomatis IgG (EIA)

Chlamýdiový antigén (EIA) – moč, ster uretra, ster uterus

Mykoplazmové infekcie

Mycoplasma pneumoniae IgM  (EIA)

Mycoplasma pneumoniae IgG  (EIA)

Salmonelózy

Widalová reakcia – Salmonella typhi – (aglutinácia)

Vi – antigén (aglutinácia) – len u vybraných pacientov

Yersinióza

Widalová reakcia – Yersinia enterocolitica – (aglutinácia)

2.3 Sérologická diagnostika parazitóz:

Larválna toxokaróza

Toxocara canis. IgG

Toxocara canis avidita IgG

Toxoplazmóza

Toxoplasma gondii IgM  (EIA)

Toxoplasma gondii IgA  (EIA)

Toxoplasma gondii IgG   (EIA)

2.4 Iná sérologická diagnostika

Reumatoidné markery

Reumatoidný faktor RF – latex fixačný test a nefelometria

Proteíny akútnej fázy zápalu

C reaktívny proteín  CRP – latex fixačný test a nefelometria

Protilátky proti kravskému mlieku

protilátky triedy IgG proti kravskému mlieku

Protilátky proti gliadínu

protilátky triedy IgG proti gliadínu

protilátky triedy IgA proti gliadínu

3 Mykologické vyšetrenia

Mikroskopické a kultivačné vyšetrenia na kvasinkovité mikroorganizmy zo všetkých materiálov uvedených v časti bakteriologické vyšetrenie.

4 Parazitologické vyšetrenia

Kultivačné a mikroskopické vyšetrenia:

Trichomonas vaginalis

Parazitologické vyšetrenia (mikroskopické):

Črevné parazitózy, vyšetrenie stolice a diagnostika Enterobius vermicularis

Parazitologické vyšetrenie moču

Parazitologické vyšetrenie spúta, indukovaného spúta a bronchoalveolárnej laváže (BAL)

Parazitologické vyšetrenie vaginálneho a uretrálneho sekrétu

Parazitologické vyšetrenie duodenálnej šťavy

5 Stanovenie citlivosti na antimikrobiálne liečivá

VZORKY

Za odber biologického materiálu je zodpovedný ordinujúci lekár!

1 Úvod

Výsledok mikrobiologického vyšetrenia závisí od:

– odber biologického materiálu pred začatím liečby antimikrobiálnymi liekmi (ak je vzorka odobratá v priebehu antimikrobiálnej terapie, treba uviesť použité antimikrobiálne lieky a dávkovanie)

– odber do vhodnej odberovej súpravy

– presného označenia vzorky a čitateľného vyplnenia sprievodného lístka

– správnej techniky odberu biologickej vzorky

– odberu biologickej vzorky bez nežiaducej primárnej a sekundárnej kontaminácie

– odberu vhodnej biologickej vzorky, jej typickej časti

– dostatočne množstvo biologickej vzorky

– rýchleho doručenia vzorky

– dodržiavania tepelného režimu pri transporte a skladovaní vzorky

Podmienky správneho odberu a transportu vzorky:

1.1 Znalosť etiopatogenézy príslušného mikrobiologického ochorenia, ktorá je určujúca pri indikácii správneho odberu materiálu z hľadiska:

a) miesta odberu v rámci organizmu (druh tkaniva, sekrétu, exkrétu) a lokality v rámci patologickej lézie (okraje, spodina, stred) tak, aby sa pravdepodobnosť zachytenia mikroorganizmu v odobratej vzorke čo najviac zvýšila

b) času odberu, ktorý treba robiť čo najskôr od začiatku ochorenia, ale aj so zreteľom na prítomnosť typických prejavov ochorenia, ako sú teplota, tvorba vezikúl a pod., pri stanovení protilátok aj s ohľadom na dynamiku ich tvorby

c) množstvo odoberaného materiálu, ktoré umožní optimálny výber laboratórnych postupov

1.2 Znalosť základných vlastnosti predpokladaného mikróba, ako sú citlivosť na kyslík, vyschnutie, teplotu a ostatné vplyvy.

1.3 Vysvetlivky výrazov, ktoré sa opakovane používajú v texte:

a) Transport v chlade – transport v termoske pri +4 + 8 oC alebo s topiacim sa ľadom

b) Transportné médium – pre bakteriologické, parazitologické, mykologické, príp. virologické vyšetrenia sa zvyčajne používajú komerčne dostupné špeciálne transportné pôdy, ktoré možno zakúpiť, alebo sa môžu po dohode pripraviť v príslušnom laboratóriu (podmienky a dobu skladovania deklaruje výrobca, resp. dodávateľ)

c) Anaerobióza – odber a transport odobratej vzorky bez prístupu vzduchu, prípadne v atmosfére CO2 a N2 ; tekuté materiály najčastejšie v sterilnej striekačke s ihlou, ktorá je po vypudení vzduchovej bubliny zapichnutá a fixovaná do gumenej zátky (nie korkovej) a prelepí proti odpadnutiu, ostatné materiály v transportnej pôde alebo v skúmavke naplnenej CO2 a pod.

1.4 Žiadanka o mikrobiologické vyšetrenie (žiadanka na OKM)

Na žiadanke musí byť čitateľne vypísané: priezvisko a meno, rodné číslo, bydlisko, poisťovňa č., diagnóza, ATB liečba, dátum/čas odberu, pečiatka ambulancie (oddelenia) a podpis lekára. K požadovanému vyšetreniu zaškrtnúť voľné pole: X

2 Postupy odberu biologického materiálu a transport

Doporučujeme používať transportné médiá pri odbere materiálu tampónom (napr.: AMIES)!

Transportné média dostanete na OKM.

2.1 Respiračný systém

2.1.1 Horné dýchacie cesty

a) Výter z nosa

Sterilným detoxikovaným vatovým tampón zavedieme skrutkovitým pohybom do dolného nosového priechodu po spodine nosovej dutiny. Po povytiahnutí zavedieme tampón nahor do prednej časti nosovej dutiny. V prípade potreby zvlhčíme tampón sterilným fyziologickým roztokom. Po odbere tampón vložíme do transportného média (AMIES).

b) Výter z tonzíl

Sterilným detoxikovaným vatovým tampón čo najdôkladnejšie otrieme povrch jednej a potom druhej mandle. Tampónom robíme súčasne tri pohyby:

–         skrutkovito otáčame tampón okolo jeho pozdĺžnej osi

–          posúvame tampón dopredu a dozadu po mandli

–         posúvame tampón z prava do ľava po mandli

Tampón sa nesmie dotknúť koreňa jazyka. U pacientov po tonzilektómii vykonávame výter zo zadnej steny faryngu (faryngálneho oblúka). Po odbere tampón vložíme do transportného média (AMIES).

c) Výter z nazofaryngu

Odber vykonávame sterilným detoxikovaným vatovým tampón na mäkkom drôte, ktorý možno vytvarovať tak, aby sa dosiahli príslušné oblasti. Koniec tampónu povytiahnutí ohneme o vnútorný okraj skúmavky v dĺžke 2 – 4 cm do 90˚ – 110˚ uhla. Po stlačení jazyka tampón zavedieme na zadný okraj mäkkého podnebia. Tampón otočíme nahor a vejárovitým pohybom otrieme sliznicu v klenbe nazofaryngu. Po vytiahnutí tampón opatrne zasunieme do skúmavky. Pre vyšší zachyť mikroorganizmov sa doporučuje použiť transportné médium.

d) Výter z laryngu

Odber vykonávame sterilným detoxikovaným vatovým tampón na mäkkom drôte, ktorý možno vytvarovať tak, aby sa dosiahli príslušné oblasti. Koniec tampónu povytiahnutí ohneme o vnútorný okraj skúmavky v dĺžke 3 – 5 4 cm do 120˚ – 140˚ uhla. Po stlačení jazyka tampón zavedieme do laryngu. Vyzveme pacienta aby zakašľal a súčasne mu vejárovitým pohybom tampónu vytrieme sliznice laryngu. Po vytiahnutí tampón opatrne zasunieme do skúmavky. Pre vyšší zachyť mikroorganizmov sa doporučuje použiť transportné médium.

2.1.2 Dolné dýchacie cesty

a) Spútum

Spútumsa odoberá ráno pre prvej expektorácii. Pred odberom vzorky spúta si pacient dôkladne umyje zuby a vypláchne ústa čistou pitnou vodou a potom zhlboka zakašle. Vykašlané spútum zachytí do sterilnej polyetylénovej nádobky so širokým hrdlom (spútovky).

Do laboratória sa dopraví ihneď, alebo sa do 4 hodín môže skladovať pri teplote +4 oC.

Pre vyšetrenie na mykobaktérie sa odoberá aj spútum zhromaždené za niekoľko (aj 24) hodín. Pre parazitologické vyšetrenie sa odoberá indukované spútum (vykašľané po podráždení).

b) Tracheálny aspirát sa odoberá pomocou katétra, transportuje sa ako spútum.

c) Bronchoalveolárna laváž (výplach) je vhodným materiálom najmä pre virologické, parazitologické alebo mykologické vyšetrenie. Ide o výkon, ktorý je indikovaný najmä u imunokompromitovaných pacientov alebo u malých detí so závažným klinickým priebehom ochorenia, kde je nevyhnutná cielená špecifická antimikrobiálna terapia.

Pomocou bronchoskopu sa vpraví asi 60 ml (u dospelého, primerane menej u dieťaťa) vlažného fyziologického roztoku (pre virologické vyšetrenie transportného média) do príslušnej časti dýchacích ciest a vhodnou pumpou (alebo striekačkou) sa jemne pomaly odsaje. Potom sa podobne vpraví a odsaje ďalších 60 ml roztoku, ktorý sa dostáva viac do periférie (bronchioly, alveoly). Obe dávky , najlepšie v samostatných označených nádobkách, sa odošlú do laboratória, na virologické vždy v chlade.

d) Pleurálny punktát a hnis z abscesu sa odoberá a zasiela s ohľadom na možnú anaeróbnu flóru pri zachovaní podmienok anaerobiózy. Z drénovaného empyému sa odoberá vzorka (po očistení ústia katétra) striekačkou, do laboratória sa zasiela obsah druhej striekačky (prvá striekačka obsahuje hnis z katétra).

2.2 Gastrointestinálny systém

a) Výter z konečníka

Po stolici tampón zavedieme skrutkovitým pohybom do konečníka tak ďaleko, aby sa povrch tampónu znečistil stolicou. Tampón z konečníka opatrne skrutkovitým pohybom vytiahneme. Po odbere tampón vložíme do transportného média (AMIES).

Výter z rekta sa odoberá len na bakteriologické vyšetrenie a zasiela sa v transportnom médiu. Výter odoberaný cielene na dôkaz šigel transportovať pri izbovej teplote (nie v chlade!). Výter odoberaný cielene na dôkaz Campylobacter jejuni je nutné odobrať do príslušného transportného média. Na virologické vyšetrenie (Adeno, Rota) je výter nevhodný, dôkaz vírusov sa môže podariť, ale negatívny výsledok nie je spoľahlivý.

b) Stolica

Stolica sa odoberá v množstve najmenej 2-3 g (asi veľkosť lieskového orecha) do sterilnej nádoby so širokým hrdlom na bakteriologické, virologické a parazitologické, príp. mykologické vyšetrenie. Zvyčajne nie je potrebné transportné médium (ani na virologické vyšetrenie) a len výnimočne sa pre niektoré virologické vyšetrenie vyžaduje transport v chlade.

Stolica na Salmonella typhi (nosičstvo na salmonely všeobecne)

Pri podozrení na nosičstvo salmonel odoberáme do nádobky so širokým hrdlom druhú stolicu po podaní 1 lyžičky síranu horečnatého v 1,5 dcl vody. Stolica obsahuje baktérie vypudené zo žlčových ciest. Reflex sa môže opakovať v prípade negativity po 3-5 dňoch.

c) Perianálny zlep sa odoberá pri podozrení na enterobiózupodľa Grahama a Brumpta, alternatívna metóda ster podľa Schüffnera.

Grahamova a Brumptova metóda:

Pri tejto metóde sa na kožné krkvy v okolí análneho otvoru pritlačí pinzetou celofánová lepiaca páska dlhá asi 4 cm, opatrne sa stiahne, prenesie lepivou vrstvou nadol na podložné sklíčko a priamo sa podrobí mikroskopickému vyšetreniu.

Vzorka sa odoberá hneď po zobudení. Vyšetrenie sa odporúča vykonať v troch po sebe idúcich dňoch.

Schüffnerova metóda so Schüffnerovou tyčinkou:

Schüffnerovou tyčinkou (je to sklenená tyčinka dlhá 12-15 cm, priemeru 6-8 mm, na jednom konci vyfúknutá do guľôčky priemeru asi 18 mm, na povrchu zdrsnená)

navlhčenou namočením do kvapky vodovodnej vody sa vytierajú asi 10 sekúnd kožné krkvy okolo análneho otvoru. Tyčinka sa potom namočí do kvapky vody na podložnom  sklíčku. Postup sa opakuje 3 x a tyčinka  sa  zvyčajne „vykúpe“ v 2 kvapkách vody. Kvapky s nechajú zaschnúť, potom sa prejasnia parafínovým olejom a prezerajú sa pri 60-100 násobnom zväčšení.

Odber je vhodné po poučení vykonať priamo v parazitologickom laboratóriu.

d) Bioptický materiál zo sliznice žalúdka na dôkaz Helicobacter pylori sa odoberá pri gastroskopii do 20 % glukózy a okamžite sa transportuje do laboratória (dg. sa mikroskopicky).

e) Žlč alebo duodenálny obsah sa odoberá duodenálnou sondou alebo pri operácii a zasiela sa pri dodržaní podmienok anaerobiózy.

2.3 Infekcie urogenitálneho systému

a) Infekcie obličiek a močových ciest

Moč

V súčasnosti sa dáva prednosť odberu necievkovaného moču do sterilných skúmaviek alebo kontajnerov.

Moč sa vyšetruje kvantitatívnymi metódami. Zisťuje sa počet mikroorganizmov v 1 ml moču (kvantitatívna bakteriúria) zo stredného prúdu moču. Odoberá sa prvý ranný moč.

Odoberá sa do sterilnej uzatvárateľnej nádobky alebo do odberovej súpravy. Odoberá sa buď stredný prúd moču (najčastejší odber 10-20 ml), alebo v indikovaných prípadoch po naplnení močového mechúra suprapubickou punkciou (5-10 ml), prípadne (výnimočne) cievkovaním. Odber u muža a u ženy sa líši. Muž si pretiahne predkožku, umyje žaluď vlažnou mydlovou vodou, opláchne vodou a osuší sterilnou gázou. Prvú porciu vymočí do odpadu a až potom do sterilnej odberovej nádoby. Žena si v podrepe (najlepšie vo vani) 3-krát namydlí a osprchuje rodidlá. Potom v tejto polohe pri otvorení lábií rukou začne močiť a odoberie stredný prúd do sterilnej odberovej nádoby.

U malých detí treba vyvolať reflex na spontánne močenie (Perezov reflex). Na odber možno použiť sterilné plastové vrecko, ktoré pripevníme na genitálie po ich predchádzajúcom umytí mydlom a pitnou vodou. Vrecko treba ihneď po vymočení odstrániť. Ak nedôjde k vymočeniu počas 30 minút, treba celý postup opakovať s novým vreckom.

Cievkovaný moč sa odoberá pri jednorázovom cievkovaní močového mechúra alebo z permanentného novozavedeného katétra (odber vykonať ihneď). Pri jednorázovom cievkovaní odoberáme moč po vyprázdnení asi jednej tretiny predpokladaného objemu močového mechúra. Pri permanentnej cievke sa odoberá moč po dôkladnej dezinfekcii vonkajšieho ústia cievky 70% etanolom a odtečení aspoň 5 ml moču.

Moč odobratý suprapubickou punkciou výrazne označíme na skúmavke i na žiadanke.

Takto získaný moč urýchlene transportujeme do laboratória v sterilnej skúmavke!

Po dohovore s laboratóriom je možné zasielať moč na komerčne dostupných nosičoch pôd (Uricult a i.). Na bakteriologické vyšetrenie sa musí moč spracovať do 2 hodín po odbere, alebo sa musí skladovať v chlade. Neodporúčame pre vysoké náklady odoberajúceho zdravotníckeho zariadenia a nemožnosť vykonať testy kvantitatívnymi metódami v laboratóriu.

Na anaeróbnu kultiváciu pri zachovaní podmienok anaerobiózy (v sterilnej striekačke s ihlou, ktorá je po vypudení vzduchovej bubliny zapichnutá a fixovaná do gumovej zátky).

Pri podozrení, že ide o tuberkulózu močových ciest alebo pri Weilovej chorobe (leptospiróza), sa posiela na vyšetrenie 100 – 200 ml moču vo väčšej nádobke.

Na virologické vyšetrenie je zvyčajne potrebné odoberať niekoľko vzoriek moču (intermitentné vylučovanie vírusov močom) s pridaním ATB.

b) Infekcie reprodukčného systému

Výtery z uretry, vagíny, cervixu, vaginálny alebo uretrálny výpotok, menštruačná krv, sekrét prostaty, hnis (abscesy), plodová voda, lochie, operačný materiál a pod. sa odoberajú na vatový tampón, prípadne do vhodných sterilných nádobiek.

Gynekologické výtery z pošvy, cervixu vonkajších pohlavných orgánov

Sterilným detoxikovaným tampónom za kontroly pošvovým zrkadlom odoberáme materiál zo zadnej pošvovej klenby alebo vonkajšieho ústia krčka maternice. Tampón vložíme do transportného média (AMIES).

Na diagnostiku anaeróbnych a mikroaerofilných mikróbov (Neisseria gonorrhoeae a i.) je vhodné použiť príslušné transportné pôdy alebo zabezpečiť počas transportu anaerobiózu. Sklíčko s náterom sekrétu na mikroskopický preparát zasielame vždy pri podozrení na infekciu vyvolanú Neisseria gonorrhoeae.

Pri chlamýdiových infekciách sa má robiť odber špeciálnou komerčne dostupnou odberovou súpravou tak aby sa odobrali aj bunky a odber séra (viď príslušná kapitola). Pri podozrení na chlamýdiové, mykoplazmové a ureaplazmové infekcie sa materiál zasiela na vyšetrenie v transportnom médiu.

Výter na mykoplazmy (M) a ureaplazmy (U) vykonávame tampónom dodaným z laboratória. Tampón vytrepeme v priloženom médiu. Médium bez tampónu zasielame potom do laboratória.

Výter na Trichomonas vaginalis vykonávame tampónom dodaným z laboratória (alebo komerčného) kultivačné parazitologické vyšetrenie sa odoberá do transportného média pre trichomonády alebo pripravené v príslušnom laboratóriu).

Výter z uretry

Odber vykonávame po očistení ústia uretry sterilnou gázou alebo tampónom a sterilným detoxikovaným tampónom na drôte pomalým zasúvaním a otáčaním tampónu do hĺbky v distálnej časti. Pomalým otáčavým pohybom tampón vyberieme a vložíme do transportného média (pre mykoplazmy, ureaplazmy alebo pre Trichomonas vaginalis).

Odporúčame zasielať sklíčko s náterom sekrétu na mikroskopické vyšetrenie aj pri podozrení na bakteriálnu vaginózu.

Lézie vonkajšieho genitálu sa odoberajú ako kožné lézie, pri steroch na virologické vyšetrenie je potrebné odobrať 2 stery z toho istého miesta (prvý obsahuje väčšinou hlien a hodí sa lepšie na bakteriologické vyšetrenie).

Ejakulát (semeno) sa odoberá v množstve 1-2 ml. Na bakteriologické vyšetrenie sa zasiela v podmienkach zachovania anaerobiózy, na virologické vyšetrenie bez transportného média a v chlade, na dôkaz chlamýdií v transportnom médiu pre chlamýdie.

2.4 Infekcie kože a podkožia

Ster z rán a povrchových defektov kože

Sterilným detoxikovaným vatovým tampónom otrieme zápalom zmeneného tkaniva alebo spodinu rany po odstránení nekrotického tkaniva (rozhranie zdravého a zápalového tkaniva). Pri rozsiahlejších ranách vykonávame niekoľko odberov súčasne na rôznych miestach.

Na žiadanke je vhodné bližšie špecifikovať miesto a druh rany.

a) Vezikulárna a pustulárna tekutina sa odoberáme po dôkladnom omytí kože sterilným fyziologickým roztokom (nikdy nie dezinfekčným prostriedkom!), najlepšie do sterilnej striekačky, ktorú možno po fixácii ihly adhezívnou páskou(alebo do gumovej zátky) priamo odosielame do laboratória (na dôkaz vírusov v chlade). Výnimočne sa po perforácii povrchu odoberá obsah a ster zo spodiny na suchý tampón (na virologické vyšetrenie ponoriť do transportného média).

b) Kožné šupiny, nechty, zoškraby z kožných lézií sa odoberajú asepticky (na každú časť samostatné sterilné inštrumentárium) do sterilnej skúmavky.

Na virologické vyšetrenie je vhodný zoškrab zo spodiny kožnej lézie zasielaný v transportnom médiu v chlade.

Na mykologické vyšetrenie možno zasielať aj poštou bez transportného média, materiál je potrebné zabezpečiť pred vyschnutím.

Na diagnostiku svrabu je indikovaný odber vzorky priamo v  parazitologickom laboratóriu.

c) Stery z kožných lézií sa môžu odobrať na vatový tampón (najčastejšie na bakteriologické vyšetrenie) a odoslať priamo alebo v transportnom médiu podľa charakteru predpokladaného agensu. Pri podozrení na lymskú boreliózu v štádiu erythema chronicum migrans sa odoberá subkutálna laváž na mikroskopické vyšetrenie.

d) Bradavice a molluscum contagiosum – vzorky sa sterilne odstrihnú a transportujú na virologické vyšetrenie v skúmavke bez transportného média. Je vhodné, aby odber vykonal dermatovenerológ alebo chirurg.

2.5. Infekcie centrálneho nervového systému

a) Likvor sa odoberáme lumbálnou alebo subokcipitálnou punkciou a z punkčnej ihly sa necháme samovoľne odkvapkať do sterilnej skúmavky bez transportného média, minimálne 1 ml až 5-10 ml. Nesmieme odoberať likvor podtlakom do sterilnej striekačky!

Do mikrobiologického laboratória sa transportujeme okamžite pri izbovej teplote (cca 22 oC!). Ak nie je možné zabezpečiť doručenie likvoru do 60 minút po odbere, je potrebné ho uskladniť pri izbovej teplote na tmavom mieste.

Nikdy nedávame odobratý likvor na bakteriologické vyšetrenie do chladničky!

Likvor je možné v spolupráci s mikrobiologickým laboratóriom  naočkovať na kultivačné pôdy priamo pri odbere likvoru. Je žiaduce súčasne s likvorom odobrať a poslať i krv na hemokultiváciu. Ak lekár vyžaduje vyšetriť likvor na neuroboreliózu, treba zároveň párovo odobrať a odoslať na vyšetrenie likvor aj krv (sérum). Taktiež je potrebné v ten istý deň dať biochemicky stanoviť v krvi celkové imunoglobulíny IgG a albumín, ktoré sú potrebné na výpočet Delpech – Lichtablau bielkovinového indexu.

Likvor na virologické vyšetrenie sa vždy transportuje v chlade a bez transportného média! Písomne vyznačiť požadovaný typ vírusu, ktorý sa má vyšetriť v likvore a krvi. Bez písomného požiadania nemôže byť automaticky likvor vyšetrený virologicky.

b) Hnis a punktáty z abscesov alebo ložísk v mozgu sa odoberajú rovnako ako hnis a punktáty z iných oblastí, vždy je potrebné myslieť na možnú anaeróbnu flóru.

2.6 Vyšetrenie krvi

Krv sa odoberá na celý rad mikrobiologických vyšetrení, pričom pre jednotlivé typy odberov platia presne definované podmienky:

a) Krv na vyšetrenie bakteriémie

Baktérie sa z ložiska vyplavujú asi 1 hodinu pred začiatkom vzniku triašky a zvyšovania teploty. Kontinuálna bakteriémia je charakteristická pre bakteriálnu endokarditídu a intravaskulárne ložiská infekcie. Na odbery sú k dispozícii rôzne odberové nádobky podľa predpokladaného pôvodcu infekcie. Kožu v mieste vpichu dezinfikujeme dezinfekčným prostriedkom schváleným MZ SR na tento účel, ktorý musí byť v súlade s odporučením výrobcu odberovej nádobky. Po odtrhnutí krytu uzáveru na odberovej nádobke dezinfikujeme povrch gumovej zátky rovnakým prípravkom ako sme dezinfikovali miesto vpichu. Sterilným detoxikovaným tampónom urobíme ster z kože v mieste vpichu, ktorý zasielame spolu s hemokultúrou do laboratória. Odoberieme vzorku krvi, vymaníme ihlu na striekačke a jej obsah vytlačíme do hemokultivačnej nádobky. Po odbere nádobku s obsahom asi 3 minúty dobre premiešame, aby sa krv nezrazila. Ak to stav pacienta dovoľuje, odoberáme naraz dve vzorky, každú z iného miesta, čo výrazne vyznačíme na nádobke a na žiadanke.

Odbery vzoriek robíme podľa možnosti pred zahájením antibakteriálnej liečby, podľa teplotnej krivky a  pri triaške.

Odoberáme vzorku krvi v objeme 10 ml do každej hemokultivačnej nádoby. Prvú vzorku krvi odoberáme pri prvých známkach začiatku stúpania teploty. Najvhodnejší je odber 1 hodinu pred očakávaným maximálnym vzostupom teploty. Druhá vzorka krvi sa odoberie po hodine. V prípade indikácie hemokultivačného vyšetrenia u pacientov už liečených antibiotikami, odoberáme krv pred pravidelnou dávkou antibakteriálneho lieku, v čase predpokladanej najnižšej koncentrácie antibiotík v krvi, čo znamená odber pred ďalšou dávkou podávaných antibiotík bez ohľadu na priebeh teploty a odoberá sa dva dni po sebe. Pri kontinuálnej teplote nerozhoduje čas odberu. Ak to stav pacienta dovoľuje, je vhodné prerušiť antibakteriálnu liečbu na niekoľko dní a potom robiť odbery.

Zásady odberu u malých detí sú tie isté ako u dospelých a stačí 1-3 ml krvi (ak výrobca nedeklaruje inak).

Odber jednej hemokultúry je neštandardným postupom. Odber do hemokultivačných médií určených na kultivačný dôkaz aeróbnych a fakultatívne anaeróbnych baktérií sa vykonáva vždy. Odber na dôkaz anaeróbnych baktérií indikuje ošetrujúci lekár na základe diferenciálnodiagnostickej úvahy predpokladanej lokalizácie infekcie.

V prípade podozrenia na mykotickú infekciu použijeme nábodku na hemokultiváciu mikroskopických húb. Rovnaká zásada platí aj pri indikácii kultivačného dôkazu fungémie a odberu do špeciálnych médií určených po dohode s laboratóriom s cieľom izolácie rastovo náročných alebo nezvyčajných mikroorganizmov.

Hemokultúry je potrebné podľa možnosti hneď po odbere vložiť do termostatu inak skladovať pri izbovej teplote. Zvláštne podmienky transportu uviesť na sprievodnom lístku. Pri vonkajšej teplote nižšej ako +5 oC je nutný transport v boxoch.

b) Krv na sérologické vyšetrenie (stanovenie antimikrobiálnych protilátok alebo mikrobiálnych antigénov) sa odoberá venepunkciou v množstve podľa počtu požadovaných vyšetrení, najčastejšie cca 5 ml (u detí po dohovore s príslušným laboratórium aj menej), po zrazení pri izbovej teplote sa odošle do laboratória. Ak nie je možné doručiť vzorku krvi do laboratória v deň odberu, je potrebné po mechanickom uvoľnení koagula krv scentrifugovať (20 minút pri cca 1 000 g) a asepticky separované sérum odoslať do laboratória.

2.7 Infekcie oka

a) Spojivkový exsudát a výter sa odoberá sterilným tampónom (každé oko samostatne), na virologické vyšetrenie do transportného média.

b) Zoškraby spojovky a rohovky sa odoberajú podobne ako zoškrab kože. Pre veľké riziko poškodenia by mal byť odber vyhradený oftalmológovi.

c) Výter zo spojovkového vaku

Spojovkový vak vytrieme skrutkovitým pohybom sterilným detoxikovaným vatovým tampón určeným pre oftalmológiu po odtiahnutí viečka od očnej gule.

d) Slzy

Slzymožno odobrať nasiaknutím do suchého sterilného tampónu. Len zriedkavo sa odoberajú na virologickú diagnostiku. Dopravujú sa v transportnom médiu a v chlade. Pri akútnych hemoragických konjunktivitídach sa odoberajú slzy aj na sérologické vyšetrenie.

2.8 Infekcie ucha

a) Výter, zoškrab a hnis z vonkajšieho zvukovodu sa odoberajú rovnako ako odbery z kože.

b) Hnis zo stredného ucha odoberá pri paracentéze otorinolaryngológ na vatový tampón na drôte, transport v podmienkach anaerobiózy.

2.9 Ostatné vzorky materiálov na mikrobiologické vyšetrenie

a) Sliny na izoláciu mikrobiálneho agensu sa odoberajú buď komerčnou odberovou súpravou, alebo sa nechajú nasiaknuť do suchého sterilného vatového tampónu, ktorý sa vloží do suchej sterilnej skúmavky alebo do transportného média. Dôležitý je rýchly transport v chlade.

b) Sliny na sérologické vyšetrenie sa odoberajú buď komerčnou odberovou súpravou, alebo sa sliny odoberajú opakovaným nasiaknutím do vatového tampónu a jeho vytlačením do suchej skúmavky.

c) Exsudáty a punktáty na izoláciu a dôkaz mikroorganizmov sa odoberajú nasatím do sterilnej striekačky, pri transporte je obvykle potrebné zabezpečiť anaerobiózu.

d) Exsudáty a punktáty na sérologické vyšetrenie sa odoberajú rovnako, spracovávajú a transportujú sa tak ako krv na sérologické vyšetrenie.

e) Hnis sa odoberá do striekačky alebo na vatový tampón, pri transporte je potrebné zabezpečiť anaerobiózu.

f) Biologický materiál sa odoberá do sterilných nádobiek a transportuje sa ihneď do laboratória. Pre bakteriologické vyšetrenie je vhodné po dohovore s laboratóriom zabezpečiť vhodné transportné pôdy, na virologické vyšetrenie sa transportuje v transportnom médiu a v chlade.

g) Nekroptický materiál na mikrobiologické vyšetrenie je potrebné odobrať sterilným inštrumentáriom do sterilného kontajnera a zabrániť rozmnoženiu sa kontaminujúcej

mikrobiálnej flóry, ako aj enzymatickému rozkladu mikroorganizmov okamžitým doručením do laboratória v chlade. Na virologické vyšetrenie sa materiál vkladá do transportného média doplneného antibiotikami so širokým spektrom účinku.

ZBER A TRANSPORT VZORIEK

1 Úvod

Účelom tohto ŠPP sú jednotné zásady zberu a identifikácie vzoriek.

Je dôležité, aby laboratórium dostalo vzorky, ktoré sú reprezentatívne a neboli počas prepravy poškodené alebo zamenené.

2 Zber a transport vzoriek

Zber vzoriek na mikrobiologické vyšetrenie sa uskutočňuje:

– pacient si donesie sám vzorku do centrálneho príjmu vzoriek

– zdravotnícky personál prinesie vzorky do centrálneho príjmu vzoriek z ambulancií alebo oddelení

– centrálny zvoz vzoriek sanitkami do centrálneho príjmu vzoriek zo zdravotníckych zariadení

Počas transportu vzoriek do laboratória sa musí zabezpečiť, aby sa transport uskutočniť za predpísaných podmienok, ktoré zabránia znehodnoteniu vzoriek a ochránia ich pred možným vytečením.

Zásady postupov odberu vzoriek a transportu sú uvedené v ŠPP 3.1.

3 Príjem vzoriek

Pracovníci na centrálnom príjme vzoriek skontrolujú stav prijatých a zhodu vzoriek so žiadankou o mikrobiologické vyšetrenie. Na žiadanke musí byť čitateľne vypísané: priezvisko a meno, rodné číslo, bydlisko, poisťovňa č., diagnóza, ATB liečba, dátum/čas odberu, pečiatka ambulancie (oddelenia) a podpis. K požadovanému vyšetreniu zaškrtnuté voľné pole: X

Ak je stav vzoriek neuspokojivý alebo ak ich množstvo nie je postačujúce, oznámi sa táto skutočnosť žiadateľovi o vyšetrenia osobne, telefonicky alebo písomne. Vo zvláštnych prípadoch sa môžu analyzovať aj takéto vzorky, ale v protokole sa uvedú výhrady vzhľadom na ovplyvnenie výsledkov.

4 Identifikácia vzorky

Vzorky prijaté do laboratória sa vytriedia podľa jednotlivých laboratórií a musia sa zaevidovať tak, aby sa mohli sledovať počas celého pracovného postupu až po návrh protokolu.

Podľa druhu vzorky sa jej v príslušnom laboratóriu pridelí interné číslo laboratória a toto číslo sa uvedie aj na žiadanku.

Evidencia pacientov a  jednotlivé vyšetrenia uskutočnené v mikrobiologickom laboratóriu sa realizujú pomocou denného záznamu. Všetky tieto údaje sa ukladajú do počítača a slúžia na štatistické vyhodnotenie a  pre poisťovne. Na oddelení klinickej mikrobiológie sa používa program PCS*LIS a PC*BIS.

Po identifikácii a označení vzorky sa do počítača zaznačia tieto informácie:

Príjem vzoriek do knihy : číslo vzorky, príjem zo dňa, deň, vzorka, rodné číslo, meno pacienta

Sprievodka č.: vyšetrenia, poisťovňa pacienta, príjem dňa, meno a rodné číslo, diagnóza, typ vyšetrenia, dátum odberu, zmluvné zariadenie, lekár a jeho adresa, adresa pacienta, príp. komentár a terapia.